Fiat Tour 2013 - 2. diel

Autor: Juraj Vidlička | 9.7.2013 o 22:11 | (upravené 10.7.2013 o 20:41) Karma článku: 4,44 | Prečítané:  264x

Dnes vám opíšem druhý deň našej dobrodružnej cesty. Verím, že vás toto rozprávanie zaujme minimálne rovnako, ako opis prvého dňa.

 Filip Drdúl

2. deň.

Ráno bolo komické. Sklá na autách sme mali zarosené, ako v pamätnej scéne z Titanicu. Zobudil som Peťu, otvoril dvere a vystúpil. Pred nami na ceste bol odstavený nákladiak, mal otvorenú korbu a predával priesady. Trhy začali.

Chalanom sa moc nechcelo z ich pelechu a keďže mali zamknuté auto, nemal som ich ako prinútiť vstať. Naštastie za pár minút prišiel bager a neďaleko nás začal bagrovať. A bolo po pokojnom spánku.

Keďže raňajky nikto nechcel, vybrali sme sa na cestu hneď po pobalení vecí do kufra. Ešte priamo v Zlatari bola benzínka, na ktorej Michal natankoval. Ku mne do auta si sadol Filip. aby sme mohli nabiť jeho mobil. Bez GPS by to jednoducho nešlo.

Po pár kilometroch mi začalo skákať auto. Niekoľko metrov skákalo, a potom išlo opäť normálne. V jednej dedine sme sa zastavili v pekárni. Keď sme z tejto dediny odchádzali, išli sme do dosť strmého kopca. A v tomto kopci moje auto zase blblo. Bál som sa, že ho nevyjde. Za mnou kopa áut, bol som trošku nervózny. Dal som sitič a auto išlo ďalej. Mal som pocit, že je motor prehriaty a preto som začal kúriť.

Celý problém sa naplno prejavil v meste Karlovac. Prerábali tam cestu, a preto sme často išli na striedačku jeden smer - druhý smer. Ako sme tak stáli v kolóne, Filip so mnou v aute, začal mi skapínať motor. Keď sme konečne mali vyjsť z kolóny a pokračovať v plynulej jazde, auto zdochlo a nešlo už vôbec. Filip sa usmial, vystúpil z auta a potlačil ma do pruhu, ktorý opravovali. Stáli sme vlastne v križovatke v pruhu, ktorý bol odstavený. Oblial ma pot a horekoval som čo a jak. Rozhodol som sa dať auto do chládku, ktorý však na blízku nebol.

Asi po dvoch minútach prišiel policajt na bicykli a povedal nám, že tam nemôžeme stáť a že to musíme potlačiť na parkovisko, ktoré bola neďaleko, cca 100 metrov. Bolo to však platené, a tak ma Filip potlačil asi o 50 metrov ďalej, na parkovisko pre autobusy.

Tam som odstránil z auta nedávno namontovaný palivový filter, lebo sa mi zdalo, že auto blbne odvtedy, čo tam je namontovaný. Nepomohlo to. Chalani mali pomerne studenú vodu v aute, a ja som sa potil ako pes, tak som bol vďačný za pár dúškov, ktoré som si tam mohol dať.

Filip, samozrejme, začal hneď dokumentovať našu prvú poruchu a ja som nevedel, čo robiť. Okoloidúci sa na nás dobre bavili, mne však prekážalo, že sme na parkovisku, kde nemáme byť. Cez cestu som zbadal McDonald a tak som navrhol, aby sme išli tam, že tam bude pokoj.

Zapriahli sme teda moju fiatku za Michalovú a potiahol ma k McDonaldu. Tam som sa pustil do opravy.

Odokryl som karburátor a zbadal som, že je suchý. Síce bolo teplo, ale aj tak by sa benzín tak rýchlo nevyparil. Povedal som si teda, že asi nedoteká benzín. Prefúkol som hadičku medzi benzínovým čerpadlom a karburátorom, následne som rozobral karburátor. Prefúkol som všetky trysky a všetko sa zdalo v poriadku. Rozhodol som sa teda skontrolovať palivové čerpadlo. Keďže som nikdy nič podobné neopravoval, trochu som sa toho bál, ale kedy inokedy som to mal skúsiť prvýkrát, ak nie práve v cudzej krajine, kde sme boli odkázani len sami na seba? Tak som sa teda do toho pustil, odpojil som hadičku vychádzajúcu z pumpy a kázal som Michalovi, aby skúsil štartovať auto. Logicky podľa mňa mala pumpa vypľúvať benzín, čo aj pár krát urobila. Tak som si povedal, že v tom problém nebude.

Rozhodol som sa dať benzínové čerpadlo dole z motora. Podarilo sa mi to a zdalo sa mi, že zvuk pri stláčaní má dobrý. Rozobral som ju úplne, prefúkol, vyčistil a vrátil na motor. Benzín už nehádzala. Dal som ju opäť dole a pozrel, či sa pri pretáčaní motora hýbe kolík na motore, ktorý poháňa pumpu. Hýbal sa.

Opäť som teda rozobral karburátor, skontroloval a všetko sedelo. Poprosil som teda Michala s Filipom, aby išli kúpiť bandasku a do nej pár litrov benzínu. Prišli asi za  15 minút s benzínom a s informáciou, že videli obchod s náhradnými dielmi.

Skúsil som do bandasky ponoriť hadičku, ktorú som mal pripevnenú na pumpe. Stláčal som mechanizmus, benzín však nepotiahla. Začal som tušiť, že som prišiel na koreň problému. Benzínová pumpa bola v čudu. V hlave sa mi však vynoril druhý otáznik. Bude sa tu dať tá pumpa kúpiť? Čo ak iba na objednávku? A mám tu toľko peňazí?

Rozhodli sme sa ísť s Michalom na nákupy. Po chviľke hľadania sme našli obchod s náhradnými dielmi, ktorý predtým videli. Pán vedel anglicky, pumpu však nemal. Zavolal však konkurencii, ktorá takú pumpu mala. Vysvetlil nám cestu. Trafili sme na druhýkrát. Obchod sa volal "Metalia".

Tam síce pán predavač anglicky nevedel, zato bol veľmi milý. Zaujímavé je, že to bol obchod prevažne so súčiastkami na bicykle. Ale náhodou mali rovno za pokladňou na poličke vyložených asi 20 benzínových pumpičiek. Predavač zobral moju, opýtal sa na typ auta, a podal mi z poličky novú presne na moje auto. Časť pumpy, ktorá sa mala primontovať k autu sedela, tak som bol spokojný. Preventívne som sa ho ešte spýtal, či mi vie povedať, či je tá moja zlá. Pár krát s ňou zacukal a povedal, že je zlá. A cena? Skvelých 99 kuna, čiže cca 14 €. Ešte mi vysvetlil, že ak mi nebudú sedieť vývody na hadičky, môžem pumpu rozobrať a pootočiť ich. Povedal som, že to nebude nutné.

A bolo! Po namontovaní som zistil, že hadičky nastrčiť neviem. Takže: zase dať pumpu dole, rozobrať, pootočiť, poskladať. Prvé skúšobné štartovanie úspech neprinieslo. Rozhodol som sa preto opäť odokrýť karburátor a štartovanie som prenechal Filipovi. Hneď ako som zbadal, že do karburátora strieka benzín, nesmierne som sa potešil a vedel som, že sme to dokázali.

Za odmenu sme si dali obedo-večeru v McDonalde a priamo odtiaľ sme aj dali info a fotky na facebook.

Vyrazili sme s úsmevmi a tešili sa na ďalšie dobrodružstvo. Chceli sme stihnúť prejsť čo najviac kilometrov, keďže sme opravou stratili kopu času. Rozhodli sme sa, že pôjdeme pozrieť Plitvické jazerá, ktoré neboli tak ďaleko a že to potiahneme aspoň do Gračacu.

Na Plitvické jazerá sme prišli cca o 18:00. Zistili sme cenu - 80 kuna pre študenta. Povedali sme si, že sa to oplatí, aj keď sme chceli za svetla odísť. Parkovné bolo 7 kuna na hodinu. Zaparkovali sme autá 18:15, na jazerá sme išli o 18:25. Bolo tam krásne. Filip. ktorý to tam poznal, nám odporučil najkrajšie kúty a tak sme si ich pozreli. Tá scenéria bola neskutočná. Je to veľdielo prírody. Pri odchode sme sa ešte veľmi dobre zabavili fotením.

Zaplatili sme parkovné a vydali sa ďalej na cestu. Plánovali sme teda minimálne prísť do mestečka Gračac a nakoniec sme aj v tomto mestečku skončili, keďže mi už dlho svietila kontrolka a benzinka bola práve tam. Ale ako Peťa správne povedala už počas jazdy, ak je to pumpa INA, majú otvorené len do 21:00. A tak aj bolo. Prišli sme do Gračacu, našli pumpu, ale bolo 21:25. Rozhodli sme sa tu teda nocovať a tankovať ráno.

Opäť som už cestou po mestečku zbadal miesto na spanie. Bolo to také mini námestíčko, štrkom vysypané. Aj krčma tam bola, tak sme si s Filipom mohli dať tak vytúžené pivo pred spaním. Vošli sme dnu. Návštevníci boli traja + barmanka. Spýtali sme sa, či majú otvorené a či sa dá platiť €. Dalo sa, a tak sme si dali ja a Filip pivo, Peťa sprite, Michal nič. Pokecali sme a išli sme rovno spať. Prekvapilo nás, že sme už druhý večer tak veľmi unavení. Opäť sme zaľahli okolo 22:30.

Prejdené kilometre: 306km

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?